Toto malé mesto sa nachádza v malebnom strede Slovenska, priamo pod hustým hradom. Náš Marcel je síce rodák spod vyhasnutej sopky, ale pod hustým hradom už žije a pôsobí 17 rokov. Pôsobí tu pracovne, dlhé roky vo svojich kaviarňach varil jednu z najlepších káv v meste, ale pôsobí tu tiež športovo. Marcel a šport je slovné spojenie, ktoré funguje už veľmi, veľmi dlho. Funguje na všetkých úrovniach športu. Ako aktívny športovec, organizátor športových podujatí, pretekov, fanúšik, športový masér. Bývalý hokejista, pozdejšie bežec, skialpinista, triatlonista. Vysokohorské behy, maratóny, kratšie triatlony,21 titulov železný muž, organizovanie skialpinistických pretekov na sopke i pod sopkou, je len krátky prehľad toho, čo má Marcel z malého mesta v športe za sebou. Napísať o ňom, že šport je jeho koníček, alebo, že šport ho baví, by bolo málo. Treba napísať, že šport je jeho život.
Konečne sa dostávam ku koreňu veci. Keď vlani na konci leta, pri pravidelnom tréningu bežal okolo architektonického skvostu z čias Gustáva Husáka, v ktorom sídli vrchnosť a podvrchnosť mesta, cez stenu niečo začul. V dobe, keď sa toto stavalo, bolo treba usporiť materiál na nejaké tie chaty v blízkom kúpeľnom mestečku, či na vilky nad nemocnicou a táto úspora spôsobila, že steny úradu sú veľmi tenké, a preto mohol náš bežec začuť zaujímavú informáciu. Hlas hovoril, že od nového roku bude na meste voľné miesto športového referenta. Toto zaujalo nášho bežca. Nie preto, že by jeho životným snom bolo stať sa štátnym úradníkom, ani preto, že by začal slintať po brutto álnom megaplate, ktorý toto miesto ponúka. Dôvodom jeho záujmu bolo to, že by mu táto pozícia mohla sedieť ako sa hovorí, anál na šerbel. Preto, lebo cítil potenciál, ktorý toto pracovné miesto má. Vedel, že by sa dalo využiť oveľa, oveľa viac, ako bolo tomu doteraz.
Bolo mu jasné, že bude výberové konanie. Náš Marcel nie je čerstvý absolvent bilingválneho gymnázia, ani šťastný majiteľ ešte teplého titulu Mgr. Niečo už má za sebou, veď 21.augusta 1968 stál ako 5-ročný pri ceste, po ktorej išli osloboditelia a na príkaz 16-ročného bratranca húkal na vystrašených vojačikov - Běž domu Ivane. Ako životom v týchto končinách ostrieľaný človek vedel, že nie je na mieste si myslieť, že výberové konanie vyhrá ten, ktorý bude mať z uchádzačov na túto prácu najväčšie predpoklady. Bude treba hľadať cestičky k tým, ktorý budú o tom rozhodovať. Nebudeme úplný bulovia a nazveme to lob a Ing. Nuž ale lob a Ing. bol vtedy Marcelovi na figu borovú. Blížili sa totiž komunálne voľby. Kým nevedel kto vyhrá, nemohol robiť nič.
To sa už zvolebnievalo, kandidáti na starostu začali presviedčať voličov. Jeden lobingoval v miestnej kaviarničke, iný vsadil na svoju prácu za posledné volebné obdobie a vystačil si jedným bilboardom, ďalší rozdával po námestí bio jablká.
Prišiel deň „d“ a jeden kandidát sa mohol radovať. Voliči tento krát vsadili, čo je v chrípkovom období pochopiteľné, na ovocie a vitamíny. Čo sa týka Marcela a jeho záležitosti, môžeme povedať, že výsledky volieb ho veľmi nerozhodili, pretože nemohol povedať, že by bol kamarát s niektorým z kandidátov. Zobral to ako fakt a čakal kedy bude výberové.
Keď ani skoro dva mesiace po voľbách na stránke mestečka žiadny oznam nenašiel, napísal email priamo novému starostovi. Odpoveď prišla rýchlo, starosta mu odpísal, že už v najbližších dňoch to bude zverejnené na stránke mesta. S odpoveďou bol spokojný a každý deň sledoval uvedenú stránku.
Keď však raz znovu bežal popri tenkých múroch úradu, začul ako niekto niekomu hovorí veľmi spokojným hlasom, že pohlavne oklamal zvedavého občana, ktorému povedal, že výberové konanie na miesto športového referenta bude zverejnené na stránke mesta. Tiež počul, že inzerát už je pár dní zverejnený na celoslovenskom pracovnom portály a na stránke mesta je iba oznam o povinnom očkovaní šimpanzov v Bojniciach proti kvapavke.
Marcel pochopil koľká bije. Tisíce zúfalých ľudí v krajine pod Tatrami každý deň surfuje po tomto portály a bolo jasné, že menej ako 253 žiadostí na personálne oddelenie nepríde. Pri ďalších bežeckých tréningoch popri tenkých múroch úradu si vypočula hlavná postava príbehu aj iné skutočnosti. Napríklad aj to, že na „výberové konanie“ bude pozvaných všetkých 253 uchádzačov, že otázky so športovou tematikou budú dve. 1.Ako sa volá Nasťa Kuzminová? 2. Čo zlomí hokejista, keď zlomí hokejku? Marcel si tipol, že tieto otázky zvládne nie jeden, ale rovno až štyria uchádzači. Rátal s tým, že všetci štyria to napíšu na rovnaký počet bodov. Bŕŕŕŕŕŕŕŕ. Ťažká dilema pre starostu a celú výberovú komisiu.
Viac už nepočul, lebo utekal priamo na hustý hrad, aby z krásneho kopca, na ktorom múry hradu stoja poďakoval vesmíru, že mu nevnukol myšlienku kandidovať na starostu, či poslanca. Veď čo ak by vyhral a teraz by musel riešiť, ako napchať štyroch rovnocenných uchádzačov na jedno pracovné miesto. A k tomu sa ešte pozerať na dve stovky zúfalcov, ktorý sa kvôli „výberovému“ dotrepali možno až z Prešova. Ešteže máme tie lacné vlaky. Ale to už je iný príbeh.
